Černáková Blog
Eko systémové služby stromov a rastlín
18.3.2024
V poslednom čase si všímam, že sa začalo po celom svete budovať skoro na každom voľnom kúsku zeme. Buduje sa na plážach, buduje sa na ostrovoch, rozširujú sa mestá o rôzne satelity, spájajú sa dediny do väčších celkov. Položila som si otázku koľko percent zemeského povrchu môžeme aj do budúcnosti zabetonovať, aby to bolo pre planétu a pre civilizáciu bezpečné? Ľudia si budujú svoje domy a obydlia na každom kúsku zeme a úplne zabúdajú na parky, záhrady, stromy a rastliny. Aj oni potrebujú svoj priestor a miesto. Stromy a rastliny sú základom našej existencie. Dávajú nám potraviny vo forme svojich plodov a listov, dávajú nám drevo na výrobu energie a nábytku. Vyrábajú kyslík potrebný pre všetky žijúce organizmy. Čistia ovzdušie od prachu a výrusov. Zadržiavajú vodu v krajine. Okrem toho majú stromy a rasliny blahodárny vplyv na naše fyzické a duševné zdravie. Vedecky sa dokázalo, že ľudia, ktorí žijú v oblasti bez stromov a divokej prírody majú častejšie poruchy spánku, majú depresie, sú náchylní na civilizačné choroby, dožívajú sa nižšieho veku a majú sklony ku samovraždám. Stromy a rastliny sú potrebné pre naše fyzické a duševné zdravie. Snažme sa dať im šancu a priestor v našom živote. Stačí im v byte vyhradiť aspoň jeden stôl alebo jedno parapetné okno a oni vám to mnohonásobne vrátia vo forme čistého vzduchu, krásy, pohody a možno aj chutných a jedlých plodov a listov.
Klimatická chyba
5.3.2024
Politici a vedci tvrdia, že otepľovanie planéty je spôsobené zvýšeným množstvom CO2. Otepľovanie planéty spôsobuje topenie ľadovcov vo vyšších polohách na celej planéte, topenie ľadovcov v polárnych zónach a skrátenie zimných období na severnej a južnej pologuli. Zvýšené hladiny morí a oceánov znamená, že niektoré ostrovy budú po niekoľkých rokoch úplne zatopené, znamená to aj to, že niektoré rieky otočia smer prúdenia svojich vôd a namiesto sladkej vody budú v nich slané vody miešané so sladkými. Na klimatické zmeny na našej planéte vplýva viac faktorov, ktoré sú aj prirodzeným vývojom našej planéty a sú súčasťou vývoja celého vesmíru. Čo určite chýba na našej planéte, ktoré určite ovplyvňuje našu existenciu je KYSLÍK. Áno kyslík, ktorý pravidelne každý deň, každú hodinu, minútu a sekundu potrebujú všetky živé bytosti - stromy, rastliny, zvieratá, ľudia a naša planéta ZEM. Kyslíkový obal zeme chráni celú planétu pred nebezpečím z vesmíru ako je žiarenie, meteority, ochranná teplota planéty. Tento obal je krehká záležitosť ako sme sa presvedčili na ozónových dierach. Čo môžeme spraviť? Ako sa máme správať, aby sa na planéte zachoval život? Predovšetkým začať sa správať a konať ohľaduplne ku všetkým živým bytostiam. Milovať život so všetkým čo prinaša a byť VĎAČNÝ za každý deň na tejto krásnej planéte, Je to domov nás všetkých bytosti. JE TO NÁŠ DOMOV.
Medveď hnedý a Vlk dravý
5.3.2024
Slovenská vláda povolila odstel medveďa hnedého našej najvzácnejšej šelmy. Medveď hnedý a Vlk dravý patria v horských oblastiach Karpatského pohoria k prirodzeným predátorom. Ich funkcia je redukovať premnoženú raticovú zver. Okrem toho majú aj funkciu likvidácie zdochnutých zvierat. Sú tak pre prírodu nepostrádateľné a plnia čistiacu funciu. Poľnohospodári alarmujú, že napádajú ovčie stáda. Niektorí ľudia tvrdia, že napádajú aj ľudí, čo nie je pravda, lebo to sú veľmi plaché zvieratá a snažia sa človekovi vyhnúť. Ľudia majú vysoké nároky na divokú prírodu. Začínajú si budovať chaty a byty aj v Národných parkoch a postupujú do vyšších polôch, kde prežívali divoké zvieratá a relatívne mali pokoj. Nie som za odstrel divokých zvierat ani Medveďa hnedého a ani Vlka dravého. Jednoznačne patria do našej divokej slovenskej prírody.
Kvalita potravín - otázky pre odborníkov
18.9.2023
Položila som pár otázok našej Slovenskej vláde a odborníkom na poľnohospodárske otázky a čakám odbornú odpoveď:
1. Prečo sa Slovenko nedrží svojej historickej predurčenosti? Vždy sme boli poľnohospodárskou krajinou a vždy chceme ostať poľnohospodárskou krajinou. Občanov sa nikto nepýta. My nechceme byť auto veľmocou, kde finančné toky tečú ani nevieme kam a náš slovenský ľud z toho nemá nič. My chceme milovať a chrániť svoju ZEM.
2. Prečo musíme jesť také nekvalitné potraviny?
3. Prečo sa všade pridáva SÓJA? Do múky, chleba, prečiva? SÓJA v surovom stave je JED. Musí sa tepelne spracovať, aby stratila svoju jedovatosť.
4. Prečo nezakladáme NOVÉ inteligentné roľnícke družstva? Môžu byť aj rodinného typu. Na pestovanie kvalitnej BIO a EKO zeleniny a ovocia, na chov hydiny, dobytka a rýb.
5. Prečo nebudujeme na poľnohospodárskej pôde KLIMATICKÚ OCHRANU vo forme BIOKORIDOROV? Máme veľmi obnaženú poľnohospodársku pôdu obrovské výmery bez klimatickej ochrany.
Múzeum ako zdroj inšpirácie a vzdelávania
17.3.2023
Veľmi rada chodím do múzea, pretože sa tam veľa naučím a dozviem a stretnem veľa zaujímavých a inšpiratívnych ľudí. Veľmi rada si tam kupujem a čítam časopis Pamiatky a múzea. Takto som si prečítala článok Krakovská múzejná triáda alebo o našej biede v Časopise Pamiatky a múzeá 1/2022. Autor článku Václav Macek píše, že od roku 1990 sa na Slovensku nevybudovalo žiadne múzeum, pričom v krajinách okolo Slovenka sa budujú nové múzea. Ako príklad uviedol nové múzeum v Krakove, ktoré bolo vybudované za päť rokov. Rôzne organizácie a záujemcovia spojili sily a vybudovali nové múzeum fotografie. Musíme si uvedomiť, že naše historické pamiatky boli počas prvej a druhej svetovej vojne rozkradnuté a predané do zahraničia, takže plnia múzeá po celom svete. Aj napriek tomu tu ostalo ešte dosť zaujímavých artefaktov, ktoré bohato plnia naše slovenské múzea. Autor článku Václav Macek uviedol myšlienku vytvoriť z Bratislavy centrum histórie, vzdelávania a kultúry. V Bratislave sa nachádzajú múzeá, o ktorých ľudia nevedia lebo nie sú dostatočne spropagované. Uvediem niektoré z nich, ktoré sa nachádzajú v Bratislave ako Slovenské národné múzeum, Prírodovedné múzeum, Historické múzeum, Archeologické múzeum, Hudobné múzeum, Múzeum kultúry Maďarov na Slovensku, Múzeum kultúry karpatských Nemcov, Múzeum židovskej kultúry, Múzeum školstva a pedagogiky, Múzejno-dokumentačné centrum Železníc SR, Múzeum obchodu, Múzeum polície SR, Múzeum ľudovej umeleckej výroby, Múzeum mesta Bratislavy, Múzeum dejín mesta, Múzeum historických interiérov, Múzeum vinohradníctva, Múzeum zbraní, Múzeum farmácie, Múzeum hodín, Múzeum Johana Nepomuka Hummela, Múzeum Arthura Fleischmanna, Stála výstava dejín výpočtovej techniky na Slovensku, Múzeum Jána Cikkera, Vodárenské múzeum BVS, Slovenské plynárenské múzeum a ďalšie. Buďme hrdí na naše historické a kultúrne dedičstvo a pravidelne choďme na výstavy, ktoré sa obmieňajú a vždy prinášajú niečo nové a Bratislave držím palce, aby skutočne dokázala prepojiť minulosť so súčasnosťou a ponúknuť kvalitné vzdelanie a kultúru.
Zelený čaj
1.3.2023
Biely, žltý, zelený, čierny, Oolong, Pu-er čaj pochádza z jednej rastliny Čajovník čínsky Camellia sinensis. Z tejto jednej rastliny, ktorú rozšíril človek, pochádzajú všetky kríky na všetkých čajovníkových plantážach. Vznikli tak rôzne druhy a rôzne chute čajov, ktoré sa líšia len spôsobom spracovania. Čajovník bol objavení v Číne a dodnes rastie voľne v prírode na juhu Číny, Barmy a Indie. Bol objavený čínskym cisárom Šen-nung v roku 2737 pred n.l., ktorému lístky zo stromu náhodne spadli do šálky s vodou, keď pod stromom zaspal. Nápoj mal lahodnú chuť a stal sa hneď obľúbeným nápojom cisára. Prvé čajovníkové plantáže začali zakladať mnísi, ktorí ho používali pri modlitbe, aby nezaspali a boli dlho bdelí. Čajovníkové plantáže zakladali aj Angličania, ktorí objavili jeho lahodnú chuť a začali ho dovážať do Európy. V súčasnosti sa pestuje na čajovníkových plantážach po celom svete, ale najväčšiu produkciu má Čína, India, Japonsko, Indonézia, Nepál, Srí Lanka - Cejlon, Vietnam. Čajovníkové plantáže dávajú prácu a živia približne 25 000 000 ľudí. Zelený čaj sa správne pripravuje s vodou teplou 70 až 80 stupňov Celzia. Luhuje sa pár minút. Môže sa prisladiť cukrom alebo medom.
Pôda naša živiteľka
1.3.2023
Naši predkovia tvrdo pracovali na poliach a v záhradách, aby si dokázali zadovážiť živobytie na celý rok. Teraz stačí ísť do obchodu a kúpiť si ľubovoľné potraviny, ale tá chuť nikdy nebude taká, akú sme mali od našich starých rodičov, ktorí si chutné jedlo sami dopestovali a mali z toho obrovskú radosť. Mali radosť, keď bola komora plná chutných a voňavých dobrôt a ďakovali Bohu za úrodu. Kvalitná poľnohospodárska pôda prináša kvalitné potraviny. Veľmi hazardujeme s kvalitnou pôdou na Slovenku. Našej pôde - našej živiteľke ubližujeme každý deň. Našej pôde živiteľke chýba dobrý a láskavý gazda, ktorý miluje pôdu a jej krásnu vôňu. Gazda, ktorý miluje svoju prácu. Európska únia podporuje devastáciu kvalitnej poľnohospodárskej pôdy výstavbou automobiliek, priemyselných parkov, diaľnic a bytovou výstavbou. Dokedy sa na to budeme pozerať? Kedy dostaneme rozum? Kedy pochopíme čo a ako máme robiť? A naša pôda - naša živiteľka čaká, plače, stoná a pomaly umiera. Čo potom s nami a s našimi potomkami bude? Nie len na Slovensku majú ľudia takýto prístup k pôde, ale aj na celom svete je to tak.
Kvalitné životné prostredie
12.11.2022
Kvalitné životné prostredie poskytuje vyšší komfort a kvalitnejší život. Krajšie životné prostredie automaticky priťahuje záujemcov a tak zvyšuje turistický ruch a prináša finančné zdroje. Oplatí sa pravidelne a cielene starať o životné prostredie v mestách aj na dedinách. O kvalitné životné prostredie sa treba pravidelne starať. Znamená to pravidelne pokosiť trávu, v lete vysadiť kvety, staré a vyschnuté stromy odstrániť, vysadiť nové stromy, lavičky udržiavať v dobrom stave, vybudovať náučný chodník, vybudovať altánok na posedenie, umiestniť sochu, erb obce alebo mesta. Kvalitné životné prostredie prináša prosperitu každému. Návštevníkom aj domácim. Pouvažujte mestá a dediny na Slovensku a prineste nám nové myšlienky a nápady. Oceňte a podporte ľudí, ktorí chcú zlepšiť a skrášliť svoje alebo verejné životné prostredie formou súťaže o najkrajší balkón, najkrajšie okno, najkrajší dvor alebo najkrajšiu pred záhradku. Inšpirovať sa môžete aj cez súťaž O najkrajší balkón KVP https://kvety.websnadno.cz/
Kvalitná krajina, kvalitná zeleň, kvalitné potraviny, kvalitný život
29.6.2022
Kvalitná krajina poskytuje kvalitný život. Kvalitná krajina má v sebe zabudované prvky zeleno modrej infraštruktúry ako sú lesy, polia, vodné toky, jazerá, studničky, mokrade, rašeliniská, parky, aleje, sprievodná zeleň ciest, zelené pásy. Poľnohospodárska krajina zlepšuje kvalitu životného prostredia správnym prístupom a údržbou. Spásanie strmých lúk ovcami a pastva kráv zvyšuje kvalitu krajiny, zvyšuje biologickú diverzitu. V lese je dôležité vybudovať vodo-zádržné opatrenia ako úpravy terénu tak, aby voda tam kde spadla mala možnosť vsiaknúť. Kvalitná krajina so správnou údržbou poskytuje kvalitné služby.
Stačí na všetko nájsť systém
Pochopila som, že je jedno ako sa volá zriadenie, v ktorom žije spoločnosť. Je jedno či je to socializmus, kapitalizmus, komunizmus, demokracia a tak ďalej. Najdôležitejšie je to, že sa zavedie do spoločnosti určitý systém, určitý poriadok. Ak nie je systém, potom tam je chaos a môže sa to volať akokoľvek. Nájsť určitý systém, ktorý bude prospešný pre všetky vrstvy spoločnosti. To bude výzva pre ďalšie roky a ďalšie obdobia. Bez usporiadaného systému to nepôjde. Ten kto bude mať systém, ten prežije. Kto nebude mať funkčný, spravodlivý pre všetkých členov a predovšetkým ekologický systém, ten zanikne.
Klíma a Stromy
Po dôslednom študovaní klimatických zmien som prišla k takému záveru.
27.6.2022
Chýbajú nám na planéte stromy. Niekto vraví, že chýba voda, ale ja tvrdím, že chýbajú staré obrovské stromy, ktoré sme dávno vyrúbali. Chýbajú nám stromy na zadržiavanie a reguláciu vody. Darmo sa budeme snažiť nahnať do krajiny vodu a zadržiavať ju, keď ju nebude mať čo zadržať, rýchlo sa odparí a zmizne do atmosféry. Chýbajú staré, obrovské stromy s množstvom konárov a listov. Chýbajú nám lesy, v ktorých by mohli kľudne rásť staré stromy a produkovať kyslík a vodu. Chýbajú nám hlboko koreniace stromy v koreňoch, ktorých sa zachytáva voda. Pod korunami, ktorých pulzuje život. Tam sa to všetko začalo, keď sme začali rúbať stromy.
Jedlé záhrady
Jedlé záhrady na každý dvor a každý balkón.
Všetky záhrady boli jedlé, ale postupom času sa zmenili na okrasné. Ľudia prestali pestovať ovocie a zeleninu, pretože je veľmi lacná a dostupná, ale zabúdame, že veľmi nekvalitná a nehodnotná pre náš organizmus lebo je plná chemických postrekov a hnojív. Rastlina, ktorá je rýchlená a narastie za pár dní alebo týždňov, nemá takú výživovú hodnotu a ani chuť. Skúsme sa znovu vrátiť k pestovaniu ovocia a zeleniny. Každá zelenina sa dokonca dá pestovať v črepníkoch aj na maličkom balkóne. Stačí k tomu chuť a vôľu a predovšetkým hneď začať. Uvidíte ten rozdiel, keď si odtrhnete vlastnú paradajku, uhorku, papriku, jahodu, alebo okoštujete vlastnú mrkvu, cibuľku, pažítku, kaleráb. Prípadne si urobíte čaj z vlastných byliniek ako mäta, medovka a iné dobroty. Niet nad vlastnú chutnú úrodu skutočne plnú vitamínov a minerálnych látok. Čistú a dobrú. Tak pestujme s radosťou doma, na záhrade, v škole, v parku. Jedlé a kvalitné záhrady na Slovensku a vo svete.
Poklady zo Slovenska
Slovensko je krásna krajina.
Slovensko je krásna krajina. Máme tu obrovský potenciál, ale nevyužitý a nie dostatočne chránený. Máme tú krásne hory, prírodu a krajinu. Najviac by sme sa mali zamerať na turistický ruch a dať do poriadku krajinu a pamiatky. Zamyslela som sa čo by tak malo byť ako Národné dedičstvo alebo Poklady zo Slovenska. Tak som si ich začala písať a došla som k tomuto zoznamu: Hrady, Zámky, Kaštiele, Kúrie, Minerálne pramene, Múzea, Kostoly, Malé sakrálne stavby, Kaplnky, Kríže, Kalvárie, Národné parky, Náučné chodníky, Technické pamiatky, Historické parky a záhrady, Kúpele a Kúpeľné mestečká, Vyhliadkové veže a Rozhľadne, Tatranská architektúra, Skanzeny, Chránené krajinné oblasti, Chránené krajinné prvky, Technické stavby historického významu, Botanické záhrady, Arboréta, Zoologické záhrady. O tieto všetky objekty by sme sa mali starať s prvoradou úctou a prioritou. Vždy sa dajú robiť správne veci na správnom mieste. Stačí len chcieť.
Bez vody a kyslíka to nepôjde
29.6.2021
Bez vody a kyslíka to nepôjde. Musíme obnoviť malý vodný cyklus nad kontinentami. Máme vedecky a štatisticky podchytené, že naše kontinenty vysychajú. Stráca sa voda nad kontinentami. Následkom ľudskej činnosti, ktorá mení povrch zeme budovaním nových stavieb, budov a ciest a rúbaním starých stromov sa stráca voda v malom vodnom cykle. Strata vody nad pevninou vyvoláva nerovnosť vo vodných zrážkach a extrémne výkyvy počasia, ktoré sa z roka na rok zhoršuje. Je potrebné obnoviť činnosť riek, zaviesť vodu do krajiny ako sú močiare, mokrade, vodné nádrže, vodné hrádze. V mestách a na dedinách zakladať nové vodné prvky ako studničky, fontány, jazerá a vodné plochy na zlepšenie dýchania a na odpar vody. Musíme začať zakladať nové zelené parky a oddychové zóny plné stromov a zelene, aby sme zabezpečili dostatočné množstvo kyslíka.
Voda a stromy do každej krajiny.
Potrava naša každodenná na kvalite záleží
Kvalita potravy na našom každodennom stole.
Musíme požadovať o kvalitnejšie potraviny od výrobcov potravín. Zamyslela som sa len nad jednoduchým príkladom. Kedysi jedna krava na dedine uživila priemerne 25 ľudí. Keďže Košice mesto majú približne 270 000 obyvateľov, tak len pre Košice mesto by bolo potrebné nachovať okolo 10 000 kráv. Tak sa pýtam kde sú? Aké mlieko pijeme? Aké nekvalitné mlieko pijeme? Tak sa potom nepýtajme, prečo sme tak náchylní na choroby a vírusy. A to som si zobrala ako príklad len mlieko. Nehovorím o kvalite ostatných mliečnych výrobkov, pečiva, chleba, mäsa, ovocia a zeleniny. My Slováci sme boli vždy poľnohospodárska krajina. Mali by sme naďalej ostať poľnohospodárskou, ale kvalitnou krajinou, od ktorej by aj ostatné štáty sveta mohli nakúpiť kvalitné potraviny. A on ten celý svet by aj nakúpil, lebo je nesmierne hladný, len keby mal čo kúpiť.
Politická angažovanosť pre ekológiu
25.6.2021
Nevidím žiadnu politickú angažovanosť alebo zmysel pre ekológiu na Slovensku. Práve naopak. Vidím budovanie ciest a obchvatov, rúbanie stromov v mestách a dedinách, budovanie parkovísk a rodinných domov v Národných parkoch a na chránených územiach. Z bežných turistických chodníkov sa stali cyklo-cesty. No nechcem vymenovať aj väčšie problémy, ktoré tu na Slovensku máme. Nestretla som sa s politikom, ktorý by ochotne povedal, tak poďme do toho, poďme zlepšiť životné prostredie výsadbou nových stromov, zakladaním nových parkov, výsadbou zelene, výsadbou kvetou, zlepšením zeleno-modrej infraštruktúry. Veď práve na to by mali byť vyčlenené financie z Plánu obnovy, aby sa nám všetkým lepšie dýchalo.